História farnosti

História a súčasnosť Dúbravskej rímskokatolíckej farnosti

Bývalá obec, dnes Mestská časť Bratislava-Dúbravka a jej Rímskokatolícka farnosť majú tak ako mnohé iné obce v tomto regióne, nerozlučne spätú históriu i súčasnosť. Vzhľadom k historicky religióznej homogenite tohto územia, na ktorom obec i jej farnosť vznikli, boli po mnohé roky jej obyvateľstvom vnímané ako spoločná identita.

Moderná doba – ak takto nazveme obdobie po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie, priniesla spolu s jej zánikom a vznikom novej Československej republiky aj nové pohyby v zložení pôvodu obyvateľstva a jeho konfesionality.

Zvlášť po období výstavby moderného sídliska v 70. rokoch 20. storočia sa z malej obce postupne stala mestská časť Bratislavy s rozmanitým zložením jej obyvateľov- a to čo do pôvodu i religiozity.

Ak by sme to chceli vyjadriť podľa údajov Štatistického úradu SR, tak v Dúbravke k 31.12.2020 žilo 36 206 obyvateľov a z nich sa 38,24% hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 4,15% evanjelickému a.v. a 44,2% obyvateľov bolo bez náboženského vyznania.

Na rímskokatolíckych bohoslužbách sa v nedeľu zúčastňuje cca 2 500 obyvateľov, čo predstavuje cca 18% z tých, ktorí sa pri sčítaní ľudu v 2021 prihlásili rím. kat náboženstvu.

Kostoly v Dúbravke

Kostol možno definovať viacerými spôsobmi. Ako hmotný objekt – sakrálnu stavbu, ktorá slúži na výkon bohoslužieb. Ale tiež ako Boží dom a bránu do neba – z pohľadu veriaceho človeka.

Z historického hľadiska bol kostol, najmä ten farský doslovne bránou nielen do neba, ale i bránou spoločenstva obyvateľov obce. Vo farskom kostole bola umiestnená krstiteľnica, kde sa novonarodené deti prostredníctvom sviatosti krstu včleňovali nielen do spoločenstva všeobecnej cirkvi, ale takto i do spoločenstva obyvateľov obce. V kostole prijímali jej obyvatelia prakticky všetky sviatosti (najmä eucharistiu – prvé sväté prijímanie, birmovku, sobáš) a napokon sa tu slávili aj pohrebné obrady za zosnulých.

Čiže bránou kostola veriaci človek prvý raz verejne vstupoval do spoločenstva farnosti i obce a touto bránou ho i posledný raz opúšťal, keď jeho telesné pozostatky boli po pohrebenej omši prenesené a uložené na cintoríne za kostolom.

Vo farnosti Dúbravka sú viaceré bohoslužobné priestory. Štyri z nich sú samostatnými stavbami, z toho tri historické a jedna moderná. Dva sú kaplnkami, ktoré boli posvätené v posledných rokoch a sú účelovo umiestnené v objektoch sociálnej starostlivosti.